V čase vlády komunistov prenasledoval túto ikonu stolného tenisu hrubý nezáujem a v temnom pražskom bytíku za Bielou labutí sa začiatkom novembra 1989 dočkal smrti na dne zabudnutia.
Na majstrovstvách sveta v Londýne v roku 1938 explodovala športové nálož. Päťnásobného šampióna Barna z Maďarska rozniesol v semifinále v Royal Albert Hall neznámy "Vaňa" za slabú hodinku 3: 0 na sety. Existujú dve verzie o tom, čo osemnásťročný rodák z Prahy robil potom.Podľa stavky online tej oficiálnej ho našli na kolotoči, kde sa vozil na drevených koníkoch.
Na pohyblivých schodoch
Druhá verzia, ktorú Váňa na sklonku života vykreslil svojmu dom ovníkovi Josefovi hrdličky, sa príliš nelíši. "V obchodnom dome som jazdil hore a dole po pohyblivých schodoch. To bola novinka. "
Vo finále v hale vo Wembley slávilo Vaňová útočné poňatie opäť, odniesol to obhajca titulu Bergmann z Rakúska. Mladík z Československa dokázal to isté, čo o dva roky skôr jeho vzor Stanislav Kolář, ale v tak útlom veku, že ho dodnes nikto nenapodobnil.Po zisku najprestížnejšieho titulu mal dvere do sveta otvorené, čo však v roku 1938, kedy sa nad Európou vznášala temné mračná, nebolo žiadne terno.
Stačil ešte okúzliť Ameriku a na poslednom predvojnovom šampionáte v Káhire zopakoval spolu s Věrou Votrubcová titul v zmiešanej štvorhre z roku 1937, keď mu bolo sedemnásť (!).
Na prvom povojnovom majstrovstvách sveta v Paríži v roku 1947 získal zlatú medailu vo dvojhre opäť. Svet sa mu klaňal, ale doma - žiadna sláva. "Na jednej strane na nás chodilo strašne v eľa divákov, ale boli sme amatéri, na ping pongu sa zarábať nedalo.Keby sa vtedy hral stolný tenis na olympiáde a povedali, že za medailu budú státisíce, plazil by som sa pri tréningu po zemi, "spomenul pred rokmi dnes už zosnulý Stanislav Kolář.
príkoria pri stavbe tunela
V roku 1951 sa hráči Československa stali naposledy stavkovanie online majstrami sveta družstiev. Váňa bol pri tom, ale jeho hviezda začínala pohasínat. Podiel na tom mala aj skutočnosť, že bol novým režimom donútený hľadať si zamestnanie. Pretože ovládal len stolný tenis, rok pracoval pri hĺbení Letenského tunela, ktorý sa budoval v rokoch 1949 až 1952. Tam sa dočkal ďalších príkoria.
"Muselo to byť veľmi ponižujúce, robotníci si ho primitívne doberali.Značil si kriedou, koľko má naložených vozíkov, oni mu či arky mazali a smiali sa - hele, šampión! "Rozpráva už spomínaný niekdajší Váňův domovník Hrdlička, teraz šesťdesiatdeväťročný dôchodca.
Potom Váňa pracoval aj ako knihovník vo Vojenských stavbách, strážca v Pragovce, kurič v ČKD, u hasičov. Ďalšie ranu mu zasadilo vedenie komunistickej telovýchovy v polovici 50. rokov, kedy konečne dostal ponuku na post trénera mládeže. Musí ale absolvovať trénerskú školu.
Niečo sa v ňom vzbúrilo.On, třináctinásobný majster sveta, ktorého zbožňovali v Anglicku, Francúzsku, Amerike, Švédsku či dokonca v Indii, má kvôli tomu, aby postúpil svoje skúsenosti mladým, začať chodiť do školy?
zatrpknutý, vytratil sa.
Hrá v pivnici, hlásil večerník
Po dlhej dobe sa o ňom objavila správa v roku 1986, kedy Praha hostila majstrovstvá Európy. "Len Váňa bude chýba� �. Hrá v pivnici s domovníkom ping pong, "hlásila vtedajší Večerné Praha.
Josef Hrdlička správcoval v pražskom BISKUPCOVA dvore už okolo roku 1977, kedy sa tam Váňa s manželkou prisťahovali.
"Do Športové haly vtedy nešiel preto, že bol stále zatrpknutý, urážku so štúdiom nemohol komunistom zabudnúť.Z jeho rozprávania viem, že ho už v roku 1948 prehovárali k vstupu do strany, ale on tvrdohlavo odmietal. A oni ho, veľkého vlastenca, zmietli. A v roku 1986 tu boli z Krátkeho filmu, chceli s ním natočiť medailón k pražskému šampionátu. Čakali štyri hodiny, ale márne, nepřemluvil som ho. Ešte predtým dostal ďalšiu ranu - jeho krásna pani, ktoré stále hovoril, aby nefajčila, zomrela na rakovinu hrtanu, "spomína.
Práve on nedlho po vaňové prisťahovanie upravil jednu suterénne miestnosť na herňu.
"Pan Váňa, ktorý sa inak s nikým nebavil, mi vždy zavolal a oznámil, že je ready. Ta k sme išli hrať a on ma vyučoval, pretože ja hral tak na úrovni okresného prebor.Ale keď tam vstúpil niekto cudzí, otočil sa k stene a nehral, kým návšteva neodišla.
Dívať sa mohol len Standa Kolář, "opisuje Hrdlička.
Smutné finále
V polovici roka 1986 sa začala prejavovať Váňova choroba - Alzheimerova choroba. Mnohí mu chceli pomôcť. "Ale on si od nás nič nevzal, snáď len párkrát buchty, ktoré napiekla moja pani. V chudobe nežil, mal dôchodok, bol skromný, opatrný na peniaze, ale nie lakomý. Lenže sa o seba nevedel moc starať, bol dosť nepraktický. A keď prepukla tá choroba, prestal o seba dbať úplne.Neholil sa, nechodil k holičovi, s dlhými bielymi vlasmi a bradou pripomínal pustovníka. "
Podľa Hrdličky Váňa u ž dlho predtým rozpredal desiatky pohárov, ktoré navozil z celého sveta, medzi nimi aj Zlatý kľúč od New Yorku.
"Raz zazvonila listonoška, aby som išiel do štvrtého poschodia, že pán Váňa tam narieka u pootvorených dverí. Tri dni po prevoze do nemocnice zomrel, pohreb bol v Motole. Prišli tam dve, možno tri desiatky ľudí, viac nie. Mal som bedňu plnú jeho korešpondencie. Ešte dlho po smrti mu chodila písanie a pozvánky na rôzne akcie z celého sveta. Tam si ho strašne vážili. "
stavky
